Stála som pri bráne neba a pekla - Svedectvo pani dr. Glorie Polo
ÚVOD
Dr. Gloria Constanza Polo, žena ktorá „zomrela“ pri jednom úraze, to znamená bola tak ťažko zranená, že ležala niekoľko dní v kóme a bola udržiavaná pri živote len pomocou nemocničných prístrojov. Gloria Polo bola horlivá propagátorka reinkarnácie. Keď sa ocitla na hranici života po smrti, s veľkou bolesťou a hanbou sa presvedčila, že reinkarnácia je ľstivé diablovo klamstvo.
Ošetrujúci lekári sa už celkom vzdali a tiež už chceli prístroje odpojiť.
Len jej sestra, ktorá je tiež lekárkou, trvala na tom, aby prístroje nechali ešte ďalej v prevádzke. Cez kómu sa ocitla na druhej strane skutočnosti, na onom svete, a smela sa opäť vrátiť, aby vydala svedectvo tým, ktorí nedokážu veriť.
Je nešťastím tých, ktorí nezmenia život
Boh mi dal poslanie hovoriac: „Ty sa vraciaš (na zem) a budeš vydávať svedectvo nie tisíc krát, ale tisíc krát tisíc krát.
Je nešťastím tých, ktorí nezmenia život po tom, ako pochopili ( počuli) tvoje svedectvo, pretože oni budú prísnejšie súdení ako ty, keď sa sem jedného dňa vrátiš.
To isté platí pre mojich zasvätených, kňazov, pretože nie je horšieho hluchého, ako ten, ktorý nechce počúvať.“
Využite túto ponuku. Veď je to naviac možno aj vaša posledná príležitosť.
A vďaka tomuto nášmu dobrotivému Bohu som prežila to, čo som zažila.
ZÁSAH BLESKOM
V tom tajomnom svetle som uvidela celú úbohosť svojho hriešneho života v holej pravde a bez prikrášľovania. V tú chvíľu sa ma zmocnil veľký žiaľ a ľútosť nad spáchanými hriechmi.
Boh nikoho nenúti prijať jeho lásku, my sami si volíme: buď Boha a život podľa jeho prikázaní, alebo odvrhnutie jeho lásky a život v hriechu, čiže podriadenie sa moci diabla.
Bolo mi jasné, že za svoje hriechy nemôžem nikoho obviňovať, iba seba.
Odtiaľto je vidieť každý detail života na zemi. Všetko je odkryté a jasné pre každého.
ZÁSAH BLESKOM
V tom tajomnom svetle som uvidela celú úbohosť svojho hriešneho života v holej pravde a bez prikrášľovania. V tú chvíľu sa ma zmocnil veľký žiaľ a ľútosť nad spáchanými hriechmi.
Boh nikoho nenúti prijať jeho lásku, my sami si volíme: buď Boha a život podľa jeho prikázaní, alebo odvrhnutie jeho lásky a život v hriechu, čiže podriadenie sa moci diabla.
Bolo mi jasné, že za svoje hriechy nemôžem nikoho obviňovať, iba seba.
Odtiaľto je vidieť každý detail života na zemi. Všetko je odkryté a jasné pre každého.
Pán Boh ma hľadal, a čakal na znamenie mojej vôle
Ale Pán Boh vždy, a dokonca až do posledného okamihu hľadal, šiel za mnou a čakal na znamenie mojej vôle k obráteniu a návratu.
Stále znovu a znovu mi posielal osoby, ktoré križovali moju životnú cestu a boli jeho nástrojmi, aby mnou pohli, aby som premýšľala a vrátila sa k Nemu.
A týmto spôsobom ku mne hovoril, upozorňoval na seba, týmto spôsobom ma – často celkom nahlas – volal. Tiež mi vzal veľa vecí, aby ma pohol premýšľať.
Poslal mi skúšky a ťažké časy. Ako polená pod nohy mi posielal veľké sklamania. To všetko priebežne robil, len aby ma opäť získal naspäť, aby ma priviedol na správnu cestu do Otcovho domu.
Keby ste len sami videli, čo je to duchovná smrť
A potom mi Ježiš vysvetlil: „Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo.
A teraz som videla úplne zreteľne: Bola som síce ešte živá, ešte som dýchala, ale bola som vlastne už mŕtva… Keby ste len sami videli, čo je to „duchovná smrť ! Čo znamená, že duša odumrela, zadusila sa. Mali by ste vidieť, ako vyzerá duša, ktorá už len pociťuje Nenávisť.
----
Stála som pri bráne neba a pekla. Na prahu večnosti - Pán Boh mi dovolil pamätať si všetko, čo som zakúsila, keď sa moje spálené telo nachádzalo v kóme a bolo napojené na prístroje. Je dôležité, aby ste si toho boli vedomí: Bola som zlou katolíčkou.
Ja sama som dosiahla všetko, o čom som snívala. Bola som totálne slepá, videla svoje skamenené srdce. Bolo pre mňa ako obluda, ktorú som teraz naraz musela zistiť vo svojom predchádzajúcom spôsobe bytia. A všetko bolo také jasné a také jednoznačné, že som sa žiadnym spôsobom – ako som inak bola vždy zvyknutá – z tejto aféry nemohla vyvliecť.
Jedným slovom stručne a jasne povedané, zhrnuté: V tejto skúške na základe Desatora Božích prikázaní som totálne prepadla. Na základe svojho uplynulého života som nemala šancu obstáť. Bolo to proste nepochopiteľne strašné! Budovala som si tak v spoločnosti o sebe pôsobivý obraz.
Keby ste len sami videli, čo je to duchovná smrť
A potom mi Ježiš vysvetlil: „Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo.
A teraz som videla úplne zreteľne: Bola som síce ešte živá, ešte som dýchala, ale bola som vlastne už mŕtva… Keby ste len sami videli, čo je to „duchovná smrť ! Čo znamená, že duša odumrela, zadusila sa. Mali by ste vidieť, ako vyzerá duša, ktorá už len pociťuje Nenávisť.
----
Stála som pri bráne neba a pekla. Na prahu večnosti - Pán Boh mi dovolil pamätať si všetko, čo som zakúsila, keď sa moje spálené telo nachádzalo v kóme a bolo napojené na prístroje. Je dôležité, aby ste si toho boli vedomí: Bola som zlou katolíčkou.
Ja sama som dosiahla všetko, o čom som snívala. Bola som totálne slepá, videla svoje skamenené srdce. Bolo pre mňa ako obluda, ktorú som teraz naraz musela zistiť vo svojom predchádzajúcom spôsobe bytia. A všetko bolo také jasné a také jednoznačné, že som sa žiadnym spôsobom – ako som inak bola vždy zvyknutá – z tejto aféry nemohla vyvliecť.
Jedným slovom stručne a jasne povedané, zhrnuté: V tejto skúške na základe Desatora Božích prikázaní som totálne prepadla. Na základe svojho uplynulého života som nemala šancu obstáť. Bolo to proste nepochopiteľne strašné! Budovala som si tak v spoločnosti o sebe pôsobivý obraz.
Nikto nevedel, že to je klamný obraz, ktorý nezodpovedá skutočnosti.
A teraz to bolo zjavné. Pri tejto mojej skúške vyšlo všetko najavo. Povedali mi: „Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze. Týmto božstvom peňazí si sa sama zatratila!! Kvôli tomuto svojmu Bohu.
A tak som začala ísť svojou cestou v spoločnosti otca všetkých klamstiev, satana. Stal sa tak mojim spoločníkom na ceste.
Stala som sa veľkou klamárkou. A v tomto „umení klamstva“ som sa zdokonaľovala. Stávala som sa stále perfektnejšou. A v tej miere, ako sa moje hriechy stávali stále väčšími a nechutnejšími, stupňovali sa aj moje lži a stávali sa stále väčšími a nehanebnejšími. Chcela som asi dokázať sama sebe, k akému majstrovstvu to v tejto disciplíne klamstva môžem dotiahnuť. Lži sa stávali stále mocnejšími a prerástli mi cez hlavu – rovnakým spôsobom ako dlhy. Vrchol hriechu klamstva som dosiahla, keď išlo aj o to sväté, o to Najsvätejšie a o samotného Pána.
Dokážete si predstaviť, že pre svoje klamstvá, pre svoje lotroviny, pre túto hromadu výkalov, v ktorej som sa často cítila ohromne dobre, som zneužívala najsvätejšie Meno Božie a tým som aj Jeho zaťahovala do výkalov, pretože som sama bola rovnako až po krk zaborená v tomto močiari hriechov a v tomto ľudskom hnoji.
Panna Mária sa za modlila sa mňa a úpenlivo ho prosila.
Videla som najblahoslavenejšiu Pannu Máriu, Matku Božiu, pri nohách Pána vo veľkej úcte a adorácii. Modlila sa za mňa a úpenlivo Ho prosila.
A ja, veľká a hanebná hriešnica, som si zo svojho bahna s Pánom tykala!
Ja, ktorá som bola predsa údajne taká dobrá a mala som takú dobrú povesť, ktorú som si však kúpila svojimi manipuláciami.
Panna Mária sa za modlila sa mňa a úpenlivo ho prosila.
Videla som najblahoslavenejšiu Pannu Máriu, Matku Božiu, pri nohách Pána vo veľkej úcte a adorácii. Modlila sa za mňa a úpenlivo Ho prosila.
A ja, veľká a hanebná hriešnica, som si zo svojho bahna s Pánom tykala!
Ja, ktorá som bola predsa údajne taká dobrá a mala som takú dobrú povesť, ktorú som si však kúpila svojimi manipuláciami.
Bola som príliš pyšná
A tak som sa videla, ako často som sa búrila proti Pánovi, aká som bola na Neho nahnevaná, ako som na Neho nadávala a aj Ho preklínala.
Bolo pre mňa nielen zahanbujúce, ale skôr neznesiteľné a bolestné, keď som si bola vedomá tejto minulosti a mala som na ňu jasný pohľad.
Bola som príliš pyšná a naviac nafúkaná. Ale najhoršie na tomto mojom prípade bolo, že táto návšteva kostola bola pre moju dušu ako reštaurácia.
Stala som sa otrokyňou svojho tela.
Bez chodenia do kostola moja duša zakrpatievala, lepšie povedané hladovala, pretože tak isto nedostávala žiadnu potravu. Ale venovala som sa len svojmu telu.
Aby som sa starala o toto pominuteľné telo a rozmaznávala ho, na to som mala všetok čas na svete. Stala som sa otrokyňou svojho tela.
A pritom som celkom prehliadala jeden malý, ale podstatný detail. Mala som tiež dušu, o ktorú som sa jednoducho vôbec nestarala. Bola „úplnou sirotou“.
Satan, ma držal ďaleko od spovedi
A sviatosti som vôbec nemala v láske. Ako by som len mohla vyznávať svoje hriechy jednému z tých „starých, skostnatených úbožiakov, ktorí sami boli horší a hriešnejší než ja sama! Pretože pre mňa a moje prasačiny bolo veľmi vítané, aby som na spoveď nechodila. Ten veľký klamár a rozvracač (veď to je doslovný význam slova „ diabolos “)
Moje hriechy neboli bez následkov
Totiž satan, ma držal ďaleko od sv. spovedi a sviatostí ( sv. príjimanie ).
A tak to satan doviedol aj do stavu, aby zabránil uzdraveniu a očisteniu mojej duše.
Je to totiž tak, že démon zakaždým, keď som sa dopustila hriechu, otlačil na biele šaty mojej duše svoje razítko, čierne znamenie svojej ríše temnoty. Moje hriechy neboli bez následkov.
Neboli bezplatné a zadarmo, ale naopak, mali ťažké dôsledky pre zdravie mojej duše.
Nikdy – okrem prvého svätého prijímania – som si neurobila dobrú svätú spoveď. A od tej doby som už nikdy na spoveď nešla.
Nezosmilníš!
Teraz pri šiestom prikázaní – Nezosmilníš! ( sex pred manželstvom ) – som si povedala: „No konečne – aspoň pri tomto prikázaní mi nemôžu vyčítať žiadne priestupky.
Nebudú mi môcť predhadzovať žiadneho milenca, pretože som po celý svoj život bola intímne len s jedným mužom – a to bol môj prvý a posledný, totiž môj manžel.
----- Sex-pred-manželstvom
----- Svätá Angela - ako rozoznať či správne milujem
Naraz mi bolo ukázané, že zakaždým, keď som ukazovala odhalené prsia a vystavovala na obdiv svoje telo v sexi bikinách, zvádzala som cudzích mužov k tomu, aby na mňa civeli, mali pritom zlé predstavy a tým boli zvedení na hriech.
A týmto celkom jednoduchým spôsobom som tak – tu a tam – tiež skĺzla do manželskej nevery. Ale tiež som mala vo zvyku stále znovu a znovu radiť iným ženám, že majú byť svojim manželom neverné, pričom som im hovorila: „Nebuďte predsa hlúpe, odplaťte im to, len im to neprepáčujte, ale skôr sa rozíďte a radšej sa dajte rýchlo rozviesť!
----------------
FATIMA
Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty.
Viac tu: zjavenia-panny-marie-vo-fatime
Viac tu: Svätý Ján Vianney
---------------
Nezosmilníš!
Teraz pri šiestom prikázaní – Nezosmilníš! ( sex pred manželstvom ) – som si povedala: „No konečne – aspoň pri tomto prikázaní mi nemôžu vyčítať žiadne priestupky.
Nebudú mi môcť predhadzovať žiadneho milenca, pretože som po celý svoj život bola intímne len s jedným mužom – a to bol môj prvý a posledný, totiž môj manžel.
----- Sex-pred-manželstvom
----- Svätá Angela - ako rozoznať či správne milujem
Naraz mi bolo ukázané, že zakaždým, keď som ukazovala odhalené prsia a vystavovala na obdiv svoje telo v sexi bikinách, zvádzala som cudzích mužov k tomu, aby na mňa civeli, mali pritom zlé predstavy a tým boli zvedení na hriech.
A týmto celkom jednoduchým spôsobom som tak – tu a tam – tiež skĺzla do manželskej nevery. Ale tiež som mala vo zvyku stále znovu a znovu radiť iným ženám, že majú byť svojim manželom neverné, pričom som im hovorila: „Nebuďte predsa hlúpe, odplaťte im to, len im to neprepáčujte, ale skôr sa rozíďte a radšej sa dajte rýchlo rozviesť!
----------------
FATIMA
Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty.
Viac tu: zjavenia-panny-marie-vo-fatime
Viac tu: Svätý Ján Vianney
---------------
Nečistota a hriechy jazyka
Len týmto táraním a týmito zlými radami som sa podieľala na jednom opovrhnutia hodnom cudzoložstve.
A takto pri tomto prehľade svojho života som aj jasne spoznala, že takzvané hriechy žiadostivosti tela sú ohavné. Vedú priamo do zatratenia
Musela som so smútkom zistiť, že hriech nie je len urobený skutok, ale že môžem ťažko hrešiť aj v najskrytejších myšlienkach a vo svojej duši.
Veď to tiež je uvedené vo vyznaní hriechov: „myšlienkami, slovami a skutkami“.
Bolo pre mňa tiež veľmi bolestné, keď som musela spoznať, aké majú všetky tieto spáchané hriechy dôsledky a dlhú dobu pôsobia ďalej.
Hriech cudzoložstva – ( nevera v manželstve ) lepšie povedané hriechy cudzoložstva – môjho otca zapríčinili veľkú škodu jeho deťom a zadusili ich duše.
Ďalej ma tiež upozornil na to, že zakaždým, keď som o niekom hovorila zle, kradla som mu jeho česť. A niečo takéto znovu napraviť, znovu to vrátiť do pôvodného stavu, je takmer nemožné.
Bolo by oveľa ľahšie, keby som niekomu ukradla bankovku, pretože potom by som mu mohla peňažný obnos jednoducho vrátiť, aby som svoje previnenie znovu napravila. Preto je tiež lúpež „dobrej povesti“ nejakého človeka oveľa závažnejšia, než práve jednoduchá krádež vecí alebo peňazí.
----- Svätý Ján Vianney - ohováranie
Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo
A potom mi vysvetlil: „Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo…“ A teraz som videla úplne zreteľne: Bola som síce ešte živá, ešte som dýchala, ale bola som vlastne už mŕtva.
Tvoja duchovná smrť začala totiž už tým, ako ti boli úplne ľahostajní tvoji blížni a ich utrpenie.
Keby ste len sami videli, čo je to „duchovná smrť“! Čo znamená, že duša odumrela, zadusila sa. Mali by ste vidieť, ako vyzerá duša, ktorá už len pociťuje Nenávisť.
Aká hrôza a des vychádzajú z takejto duše, ktorá je už len zatrpknutá, na obtiaž a neznesiteľná. Celú dobu myslí len na to, ako by mohla celému svetu spôsobiť ďalšie zlo. Práve takto vyzerá duša, ktorá je naplno obťažená ťažkými hriechmi. Moja duša je toho príkladom.
Navonok som príjemne voňala a bola som ovešaná drahými šatami, ale moja duša tu vo vnútri odporne smrdela a potulovala sa len v priepastiach ľudskej a diabolskej zloby. Je len úplne pochopiteľné a oprávnené, že som mala všetky tie depresie a zmocňovala sa ma zatrpknutosť.
Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo
A potom mi vysvetlil: „Vieš, tvoja duchovná smrť, odumieranie tvojej duše začalo…“ A teraz som videla úplne zreteľne: Bola som síce ešte živá, ešte som dýchala, ale bola som vlastne už mŕtva.
Tvoja duchovná smrť začala totiž už tým, ako ti boli úplne ľahostajní tvoji blížni a ich utrpenie.
Keby ste len sami videli, čo je to „duchovná smrť“! Čo znamená, že duša odumrela, zadusila sa. Mali by ste vidieť, ako vyzerá duša, ktorá už len pociťuje Nenávisť.
Aká hrôza a des vychádzajú z takejto duše, ktorá je už len zatrpknutá, na obtiaž a neznesiteľná. Celú dobu myslí len na to, ako by mohla celému svetu spôsobiť ďalšie zlo. Práve takto vyzerá duša, ktorá je naplno obťažená ťažkými hriechmi. Moja duša je toho príkladom.
Navonok som príjemne voňala a bola som ovešaná drahými šatami, ale moja duša tu vo vnútri odporne smrdela a potulovala sa len v priepastiach ľudskej a diabolskej zloby. Je len úplne pochopiteľné a oprávnené, že som mala všetky tie depresie a zmocňovala sa ma zatrpknutosť.
Utrpenie tvojich blížnych sa ťa vôbec nedotýkalo
A On mi vysvetlil nasledujúce: „Tvoja duchovná smrť začala totiž už tým, ako ti boli úplne ľahostajní tvoji blížni a ich utrpenie. Ako si s nimi už proste nesúcitila.
Bolo to napomenutie odo Mňa a malo ti byť varovným signálom, keď som ti staval pred oči utrpenie tvojich blížnych – pri toľkých príležitostiach a vo všetkých častiach sveta.
Ale utrpenie tvojich blížnych sa ťa vôbec nedotýkalo, nepreniklo do tvojho skameneného srdca, ich osud sa od teba odrážal. Vo svojom srdci si teda vôbec nič nepociťovala! Tvoje srdce bolo tvrdé ako kameň, ľadová skala. Tvoje hriechy premenili tvoje srdce na kameň, urobili ho tvrdým a chladným!“ A keď sa teraz moja „kniha života“ zatvorila, dokážete si iste predstaviť, aká hanba a smútok ma prepadli. Ale k tomu sa ešte pridalo, - a táto bolesť bola ešte väčšia, ešte neznesiteľnejšia, - že som pociťovala najväčšiu ľútosť nad tým, ako zle a nevďačne som sa vo svojom živote správala voči svojmu Stvoriteľovi, Bohu Otcovi.
Pán Boh vždy,šiel za mnou a čakal na znamenie mojej vôle k obráteniu a návratu.
Pretože napriek všetkým mojim ťažkým hriechom, napriek môjmu celkom nečistému duchu a mojej veľkej ľahostajnosti, napriek mojej vlažnosti a všetkým mojim odporne strašným pocitom voči mojim blížnym, ma Pán Boh vždy, a dokonca až do posledného okamihu hľadal, šiel za mnou a čakal na znamenie mojej vôle k obráteniu a návratu.
Stále znovu a znovu mi posielal osoby, ktoré križovali moju životnú cestu a boli jeho nástrojmi, aby mnou pohli, aby som premýšľala a vrátila sa k Nemu. A týmto spôsobom ku mne hovoril, upozorňoval na seba, týmto spôsobom ma – často celkom nahlas – volal. Tiež mi vzal veľa vecí, aby ma pohol premýšľať. Poslal mi skúšky a ťažké časy. Ako polená pod nohy mi posielal veľké sklamania. To všetko priebežne robil, len aby ma opäť získal naspäť, aby ma priviedol na správnu cestu do Otcovho domu.
On plače a je smutný až do hĺbky svojho Najsvätejšieho Srdca
Až do posledného okamihu skúšal skutočne všetko a čakal na znamenie odo mňa. On ale nikdy nelámal moju slobodnú vôľu. Mala som spoznať všetko Jeho volanie a čakanie a potom urobiť správne rozhodnutie zo slobodnej vôle. Viete, kto a aký je Boh – Otec nás všetkých? Stojí ako žobrák na okraji našej životnej cesty. A ako žobrák nás rovnako stále znovu úpenlivo prosí, beží za nami, je často tiež na obtiaž.
On plače a pokúša sa obmäkčiť naše skamenené srdcia a je smutný až do hĺbky svojho Najsvätejšieho Srdca, keď musí tak často prežívať, ako sa k Nemu len chladne obraciame chrbtom a proste Ho neberieme na vedomie, alebo tiež len tak robíme, ako keby sme si Ho nevšimli. On sa tak často a toľkokrát ponižuje – presne tak, ako sa ponížil na kríži – len aby dosiahol to, že sa obrátime a zmeníme svoj život, že sa vrátime k Nemu do otcovho domu. A keď som Mu povedala: „Počúvaj, môj Pane, Ty si ma zatratil!“ – zasa som si už uvedomila, aká je to odo mňa drzosť. Samozrejme to zasa raz nebola pravda, pretože nie On ma zavrhol, ale ja sama som si to všetko zapríčinila. Bolo mi jasné, že rozhodnutie som urobila ja podľa chuti a nálady – v slobode ľudského stvorenia, na ktorú Boh vždy dbá.
Vybrala som si svojho otca a svoj klan. A otec, ktorého som pre seba vyvolila, nebol Boh Otec, ale za otca a vodcu svojho života som si vzala satana, diabla. Zariaďovala som svoj život podľa jeho vôle a jeho klamstiev. On a jeho klam, to bol zmysel môjho úbohého života.
On plače a je smutný až do hĺbky svojho Najsvätejšieho Srdca
Až do posledného okamihu skúšal skutočne všetko a čakal na znamenie odo mňa. On ale nikdy nelámal moju slobodnú vôľu. Mala som spoznať všetko Jeho volanie a čakanie a potom urobiť správne rozhodnutie zo slobodnej vôle. Viete, kto a aký je Boh – Otec nás všetkých? Stojí ako žobrák na okraji našej životnej cesty. A ako žobrák nás rovnako stále znovu úpenlivo prosí, beží za nami, je často tiež na obtiaž.
On plače a pokúša sa obmäkčiť naše skamenené srdcia a je smutný až do hĺbky svojho Najsvätejšieho Srdca, keď musí tak často prežívať, ako sa k Nemu len chladne obraciame chrbtom a proste Ho neberieme na vedomie, alebo tiež len tak robíme, ako keby sme si Ho nevšimli. On sa tak často a toľkokrát ponižuje – presne tak, ako sa ponížil na kríži – len aby dosiahol to, že sa obrátime a zmeníme svoj život, že sa vrátime k Nemu do otcovho domu. A keď som Mu povedala: „Počúvaj, môj Pane, Ty si ma zatratil!“ – zasa som si už uvedomila, aká je to odo mňa drzosť. Samozrejme to zasa raz nebola pravda, pretože nie On ma zavrhol, ale ja sama som si to všetko zapríčinila. Bolo mi jasné, že rozhodnutie som urobila ja podľa chuti a nálady – v slobode ľudského stvorenia, na ktorú Boh vždy dbá.
Vybrala som si svojho otca a svoj klan. A otec, ktorého som pre seba vyvolila, nebol Boh Otec, ale za otca a vodcu svojho života som si vzala satana, diabla. Zariaďovala som svoj život podľa jeho vôle a jeho klamstiev. On a jeho klam, to bol zmysel môjho úbohého života.
Moja kniha života
A ako sa teraz moja „kniha života“ zatvorila, v duchu zisťujem, že stále ešte visím hlavou dolu na okraji hrozivého, temného hrtanu. A stáva sa mi istotou myšlienka, že bez toho, aby som sa mohla brániť, budem neodvolateľne padať do tejto tmavej diery, kde si na konci predstavujem bránu, ktorou potom už vstúpim do „večnej temnoty“, a nikdy sa už nestretneme. A tak som začala zúfalo všetkou silou kričať a volať.
Utiekala som sa ku všetkým svätým, aby ma ráčili zachrániť. A nedokážete si vôbec predstaviť, koľko svätých mi naraz zišlo na um. Vôbec som nevedela, že poznám toľko svätých a ich mená. Veď som bola tak vlažnou, ba ešte viac, skutočne zlou katolíčkou. Ale v tomto okamihu mi len prebehlo hlavou, aby som bola zachránená. A bolo mi úplne jedno, či ma zachráni svätý Jozef Robotník alebo svätý František z Assisi alebo iný vzývaný svätec. Hlavne, aby som bola zachránená.
Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu
keď ma odvádzal a vzal za ruku, odpadla z môjho tela všetka tá háveď, tie slizké hnusné hovädá a tieto horiace škvrny, ktoré som predtým cítila, a celá zem podo mnou bola plná tejto špiny.
Dvíha ma teda hore a privádza ma k tomu rovnému miestu, ktoré som už predtým opísala. A s nesmiernou, proste ľudskými slovami nevyjadriteľnou láskou mi hovorí: „
Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu.
Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu…“ – ale pritom tiež veľmi vážne hovorí:Ale túto milosť návratu dostávaš vôbec nie pre množstvo modlitieb tvojich priateľov a rodinných príslušníkov.
A náhle vidím všetky osoby, ktoré sa za mňa modlili. Ale jeden z týchto plameňov bol obzvlášť veľký, vynikal a svietil medzi všetkými ostatnými, vyžaroval viacej svetla ako všetky ostatné. Bol to plameň osoby, ktorá do svojej modlitby vložila najviac nezištnej, pravej lásky k blížnemu.
Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu
keď ma odvádzal a vzal za ruku, odpadla z môjho tela všetka tá háveď, tie slizké hnusné hovädá a tieto horiace škvrny, ktoré som predtým cítila, a celá zem podo mnou bola plná tejto špiny.
Dvíha ma teda hore a privádza ma k tomu rovnému miestu, ktoré som už predtým opísala. A s nesmiernou, proste ľudskými slovami nevyjadriteľnou láskou mi hovorí: „
Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu.
Vrátiš sa na zem, dostaneš svoju druhú šancu…“ – ale pritom tiež veľmi vážne hovorí:Ale túto milosť návratu dostávaš vôbec nie pre množstvo modlitieb tvojich priateľov a rodinných príslušníkov.
A náhle vidím všetky osoby, ktoré sa za mňa modlili. Ale jeden z týchto plameňov bol obzvlášť veľký, vynikal a svietil medzi všetkými ostatnými, vyžaroval viacej svetla ako všetky ostatné. Bol to plameň osoby, ktorá do svojej modlitby vložila najviac nezištnej, pravej lásky k blížnemu.
A Pán mi ukázal, ako sa to všetko stalo.
Zaujímala som sa teda, aby som videla, kto bol tento človek, ktorý napriek tomu, že ma vôbec nepoznal, pre mňa vynaložil toľko lásky.
A tu mi Pán povedal: „Tento človek, ktorého vidíš tamto, je osoba, ktorá, aj keď ste si navzájom úplne neznámi a cudzí, k tebe pociťovala takú vrúcnu a veľkú náklonnosť a nežnú lásku, akú si človek sotva vie predstaviť.“ A Pán mi ukázal, ako sa to všetko stalo.
Boh mi dal poslanie hovoriac: „Ty sa vraciaš (na zem) a budeš vydávať svedectvo nie tisíc krát, ale tisíc krát tisíc krát.
Je nešťastím tých, ktorí nezmenia život po tom, ako pochopili ( počuli) tvoje svedectvo, pretože oni budú prísnejšie súdení ako ty, keď sa sem jedného dňa vrátiš.
To isté platí pre mojich zasvätených, kňazov, pretože nie je horšieho hluchého, ako ten, ktorý nechce počúvať.“
Očisťujúce utrpenie
Ocitla som sa na mieste, kde panovala hrôzostrašná tma a nachádzalo sa tam veľké množstvo ľudí – príšerne zohavených postáv – ponorených do nesmierneho utrpenia. A na dôvažok tam bol strašný zápach.
Takto mi Ježiš umožnil pochopiť, ako hriech ničí a deformuje náš duchovný život, naše človečenstvo. Zistila som, že ten odporný zápach vychádza zo mňa.
Bolo mi jasné, že moje hriechy neboli kdesi mimo mňa, ale v mojom vnútri a vďaka nim sa šíril ten neznesiteľný zápach, temnota a utrpenie. Nachádzalo sa tu nespočetné množstvo ľudí, ktorí trpeli nevýslovné muky ako dôsledok svojich hriechov. Vtedy som pochopila, aká hrozná skutočnosť je hriech, keď má také strašné následky – a niektorí ľudia si z hriechu, z pekla a z démonov robia žarty. Nevedia, čo robia...
Pochopila som, že duše v očistci sú chránené od každého vplyvu zla, že sú už Boží svätí a nemajú už s démonmi nič spoločné, ale musia znášať následky svojich hriechov a dozrievať pre nebo. Môj Bože, toľko úbohých, plačúcich a nevýslovne trpiacich ľudí... Keby vedeli, čo ich čaká v očistci, určite by zmenili svoj život na zemi. Viete, aké utrpenie musia dodatočne znášať? Utrpenie všetkých tých ľudí, ktorí trpia na zemi v dôsledku ich hriechov, sa stávajú ich utrpeniami.
To im spôsobuje najväčšiu bolesť. Tie úbohé duše potrebujú hlavne to, aby tí, ktorí zostali na zemi, zmenili svoj život, zmierili sa s Bohom, modlili sa, pristupovali k sviatostiam, konali skutky lásky, navštevovali chorých, dali slúžiť sväté omše za zosnulých a sami sa na nich zúčastňovali. Duše, ktoré sú v očistci, už nemôžu pre seba urobiť nič. Nič – vôbec nič. Ale Boh im prichádza na pomoc s nesmiernou milosťou obety svätej omše. Preto musíme pomáhať trpiacim dušiam v očistci, obetovať za nich sväté omše, modliť sa za ne a obetovať svoje utrpenia na ich úmysel.
Počas zážitku očistca som zrazu uvidela vrch zahalený svetlom a na jeho úpätí panovala tma. Predstavte si tú radosť, keď som na ňom uvidela svoju mamu akoby zahalenú do plášťa utkaného zo svetla. Bola pohrúžená do modlitby v postoji klaňania sa. Matka zomrela pred mnohými rokmi. Pochopila som, že Boh sa mi prihovára cez obrazy, že v očistci existujú rôzne úrovne a stupne utrpenia a ten biely plášť zo svetla, do ktorého bola odetá moja mama, predstavuje všetky sväté omše, na ktorých bola prítomná. Žiaľ, nemohla som sa k nej dostať a byť spolu s ňou.
Potom som sa dostala do akéhosi ošklivého močiara, v ktorom bolo veľa ľudí jačiacich od bolesti. To bola ďalšia lekcia, ktorú mi dal Ježiš: títo ľudia sa nachádzali v odpudivom bahnitom močiari vďaka hriešnym zväzkom, sexuálnym úchylkám, pornografii, predmanželskému spolužitiu, nevere a ďalším hriechom nečistoty. V tej chvíli som pochopila, že pohlavný styk je Bohom požehnaný iba vo sviatostnom manželstve; vtedy je on sám v ňom prítomný a svojou láskou ho posväcuje.
Sexuálny život mimo sviatostného manželstva je len uspokojovaním egoistickej žiadostivosti, ktorá ničí lásku a vedie do pekla egoizmu. Preto títo ľudia trpeli a nachádzali sa v zapáchajúcom bahne, ktoré si na zemi sami pripravili páchaním hriechov nečistoty. Zrazu som zistila, že v tom ohyzdnom močiari sa nachádzal aj môj otec. Prenikla ma bolesť a nahlas som vykríkla:
„Otec, čo tu robíš?!“ Odpovedal mi plačlivým hlasom: „Dcéra moja, to je za hriechy cudzoložstva!
Vďaka mojej milovanej manželke, tvojej matke, ktorá sa viac ako 38 rokov modlila za mňa a za moje obrátenie a viedla príkladný život, som zachránený pred peklom.
Môžem povedať len toľko, že najbolestnejšia je tu túžba po Bohu, ktorý je láska a ktorý pre naše hriechy veľmi trpí! My tu chceme trpieť, aby sme sa očistili od hriechov a dozrievali v láske, lebo len s čistým srdcom budeme môcť ísť do neba.“
Môj otec sa obrátil osem rokov pred svojou smrťou. S hlbokou skrúšenosťou prosil Boha o odpustenie, ale ešte si neodpykal dôsledky svojich hriechov. Úprimne oľutoval, vyspovedal sa a dostal rozhrešenie, ale následky jeho hriechov ešte neboli odstránené.
Preto sa nachádzal v očistci, kde veľmi trpel. Pokánie a zadosťučinenie za spáchané hriechy je jedna z tých vecí, na ktoré veľmi ľahko zabúdame. Keď prichádzame k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti a zvelebujeme ho, dostávame dar zadosťučinenia za dôsledky svojich hriechov.
Svätá omša a adorácia pred Najsvätejšou sviatosťou je jediná cesta, ktorá nás vedie priamo do neba. Zapamätajte si to! Je to pre nás všetkých veľmi dôležité.
Pred bránami pekla
Zrazu som uvidela, že sa predo mnou otvorila strašná priepasť, ktorú nedokážem slovami opísať.
Nebol v nej ani lúč nádeje. Tá „jama“ nenávisti ma nezadržateľne vťahovala do seba. Zmocňovala sa ma smrteľná úzkosť.
Vedela som, že ak sa tam ocitnem, budem padať čoraz hlbšie, až do nenávratného zatratenia.
Vedela som, že ak sa už raz zrútim dolu, tak sa už nedostanem späť. A budem padať bez konca stále hlbšie a hlbšie. To bola duchovná smrť mojej duše, bola by som neodvolateľne navždy stratená. Ale v priebehu tejto strašnej hrôzy, na okraji tej priepasti, som náhle pocítila, ako ma svätý archanjel Michal pevne drží za nohy. Moje telo padalo do tejto diery, ale bola som pevne držaná za nohy. Bol to okamih desivej bolesti a tiež príšerného strachu.
Ale keď som tak visela nad priepasťou, démonov dráždila tá trocha svetla, ktoré som ešte mala v duši, a tak sa všetky tieto netvory na mňa vrhli. Tie strašné tvory boli ako larvy, ako upíry, aby toto svetlo vo mne s konečnou platnosťou zhasili. Predstavte si môj odpor a hrôzu, keď som sa videla pokrytá týmito odpornými tvormi. Kričala som, kričala som ako pomätená. Tieto veci horeli. Ó, moje sestry a bratia, jedná sa o žijúci temnotu, je to nenávisť, ktorá tak páli, ktorá nás pohlcuje, ktorá nás vykorisťuje a vysáva. Neexistujú slová, ktorými by som opísala túto hrôzu.
ÚBOHÉ DUŠE.
Je potrebné, aby ste vedeli, že som bola bezbožníčka, prakticky ateistka. Už som neverila v existenciu diabla a potom už ani v existenciu Boha. Ale tu – za týchto okolností – som začala kričať: „Vy úbohé duše v očistci, prosím vás, vezmite ma stadiaľto preč, pomôžte mi von! Prosím, pomôžte mi!“ Keď som tak kričala, naplnila ma spaľujúca bolesť. Tu som si všimla, ako milióny a milióny ľudí plakalo a stenalo.
Naraz som uvidela, aké tu bolo nespočítateľné množstvo ľudí. Mladiství, predovšetkým ľudia mladí, všetci v nevysloviteľných bolestiach. Pochopila som, že na tomto strašnom mieste, v tejto žumpe a bahne plnom nenávisti a bolesti, škrípu zubami a vyráža z nich kvílenie a bolestné výkriky, ktoré ma roztriasli a na ktoré už nikdy nezabudnem. Chápete? To je vzdialenosť od Boha, to je hriech, to sú následky hriechov.
Chápete, čo je hriech? Celkom protichodný Bohu, ktorý je nekonečná Láska. Niečo tak strašné je hriech, že má také šialené dôsledky. A my si z toho robíme vtipy.
Vtipy o hriechu, o pekle a o démonoch. Pritom nanešťastie nevieme, čo robíme. Od tej doby, čo som to zažila, uplynuli roky, ale vždy, keď na to myslím, musím plakať nad bolesťami týchto mnohých, mnohých ľudí. Boli to sebevrahovia, ktorí sa zabili v okamihu zúfalstva a teraz boli v týchto mukách, v tejto biede, v tomto trýznení: obklopení týmito príšernými vecami, obklopení démonmi, ktorí ich trápili.
Ale to najstrašnejšie na celom tom mučení bolo: neprítomnosť Boha, úplná neprítomnosť Boha, pretože tam človek Boha nepociťuje.
Slabý záblesk ľútosti za hriechy, ktorý som ešte mala v duši, tak rozčúlil démonov, ktorí sa nachádzali v priepasti zla, že sa všetci na mňa zbesilo vrhali.
Pochopila som, že cez túto skúsenosť mi Pán Ježiš chcel pripomenúť, že dlhoročné vedomé a dobrovoľné ponáranie sa v najrozličnejších hriechoch ma privádzalo do takého duchovného rozkladu, že som bola už blízko stavu úplnej zatvrdilosti – čiže takého zničenia človečenstva, v ktorom nastáva uzavretie sa pred prijatím Božieho milosrdenstva.
Lekcia, ktorú mi dal Ježiš, bola jasná: ak hriech úplne zničí v človeku vnímavosť na jeho lásku, stane sa z neho stopercentný egoista, ktorý dokáže len nenávidieť. Taký človek bude – tak, ako zlí duchovia – nenávidieť Boha aj ľudí a v okamihu smrti s nenávisťou odvrhne Božie milosrdenstvo a bude naveky zatratený v pekle.
Ježiš povedal svätej Faustíne: „Nech sa žiaden hriešnik nebojí priblížiť sa ku mne.“ V denníku sestry Faustíny nás Ježiš pozýva čerpať z jeho nekonečného milosrdenstva a dôverovať jeho súcitu a odpusteniu. Sľubuje veľkú milosť tým, ktorí budú ohlasovať jeho veľké milosrdenstvo.
„Ja sám ich budem v hodinu smrti chrániť ako svoju chválu. Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia.
-------- Pokračovanie článku
-------- Svedomie má aj neveriací človek
-------- Ako satan imitoval telefonický rozhovor