Vedie táto železnica do neba ?
Skutočný príbeh:
Pri cestovaní často stretávame ľudí rôznych národností a jazykov. Prežívame rôzne príhody, niektoré smutné a iné veselé. Nedávno, keď som cestoval vlakom, stal som sa svedkom jednej z najveselejších príhod.
Bol večer a vlak išiel smerom na západ. Na jednej stanici nastúpilo asi osemročné dievčatko a pod pazuchou si nieslo malú tašku. Vošlo do vagóna a rýchle si sadlo. Potom začalo študovať tváre okolo seba, ale všetky boli preň cudzie. Vyzeralo unavene. Tašku si dalo pod hlavu a ľahlo si na sedadlo. Chcelo si trochu zdriemnuť.
Čoskoro prišiel sprievodca. Keď ho dievčatko zbadalo, spýtalo sa, či môže ostať ležať. Džentlmenský sprievodca súhlasil a potom si pýtal cestovný lístok. Dievčatko povedalo, že žiadny nemá. Ďalej som si vypočul nasledovný rozhovor. Sprievodca sa pýtal: „Kam ideš?”
„Idem do neba, odpovedalo dievčatko.” ,A kto ti zaplatí lístok? pokračoval.” ,Pán sprievodca, vedie táto železnica do neba a cestuje ňou Pán Ježiš?”
„Nie”, odpovedal, „a ty si to prečo myslíš?” zvedavo na ňu pozrel.
„Nuž, skôr, ako mi zomrela mamička, často mi spievala o nebeskej železnici, Vy vyzeráte taký milý a dobrý, že som si myslela, že toto je tá železnica.
Pán Ježiš zaplatil lístok za každého !
Moja mamička mi spievala o Pánovi Ježišovi na nebeskej železnici, že On zaplatil lístok za každého a že vlak na nebeskej železnici zastavuje na každej stanici, aby naň ľudia mohli nastúpiť.
Ale moja mamička mi už viac nespieva. Teraz mi už nikto nespieva,”smutne povedalo dievčatko. ,Preto som nastúpila na vlak, lebo idem navštíviť mamičku. Pán sprievodca, spievate vášmu dievčatku o železnici, ktorá vedie do neba? Máte dievčatko, však?”
So slzami v očiach jej odpovedal: „Nie, moja milá, nemám dievčatko. Voľakedy som jedno mal, ale zomrelo a odišlo do neba.”
Milujete Pána Ježiša?
“Išlo po tejto železnici a vy ju idete navštíviť?” zvedavo pokračovalo. Teraz už každý vo vagóne spozornel, mnohí z cestujúcich boli dojatí a plakali. Popísať to, čoho som bol svedkom je takmer nemožné. Niekto povedal: „Boh nech ťa požehná maličká.” Začul som, ako iný šeptá, „ona je anjelom “.
Áno, mamička mi zvykla hovoriť, že jedného dňa budem anjelom
Dievčatko vážne odpovedalo: Áno, mamička mi zvykla hovoriť, že jedného dňa budem anjelom.”
Milujete Pána Ježiša?
Znova sa obrátila k sprievodcovi:
„Milujete Pána Ježiša? Ja áno, a ak Ho milujete aj vy, On vás určite zavedie do neba po nebeskej železnici.
Ja tam už teraz idem a chcela by sótn, aby ste išli so mnou. Viem, že Pán Ježiš ma príjme a pôjdem do neba. Aj vám to dovolí, každému, kto ide po Jeho železnici.
Áno, všetkým týmto ľuďom! Nechceli by ste ísť do neba, vidieť Pána Ježiša a svoje dievčatko?”
Jej slová boli tak dojemné a nevinné, že oči všetkých sa zaliali slzami. Najviac bol dojatý sprievodca. Niektorí, ktorí už cestovali po nebeskej železnici sa nahlas tešili.
Dievčatko sa znova spýtalo: „Pán sprievodca môžem tu ostať ležať, kým vlak nepríde do neba?”
Áno, milá moja, áno,” odpovedal.
A zobudíte ma, keď tam prídeme, aby som uvidela moju mamičku, vaše dievčatko a Pána Ježiša? Ja ich tak velmi chcem všetkých vidieť.”
Nežne a dojato odvetil: Áno, milý anjel, áno. Boh nech ťa požehná”. Amen!” zavzlykalo viac ako dvadsať hlasov.
Ešte raz obrátila svoje očká na sprievodcu a spýtala sa: „Čo mám povedať vášmu dievčatku, keď ho uvidím? Mám mu povedať, že som sa stretla s jeho ockom na železnici Pána Ježiša? Mám mu to povedať?”
Teraz už všetci plakali. Dojatý sprievodca si namiesto odpovede kľakol k nej a vrúcne ju objal. Ďalej už nevládal hovoriť. V tej chvíli sprievodcov pomocník zakričal meno ďalšej stanice. Sporievodca sa postavil a požiadal ho, aby na tejto stanici prevzal jeho povinnosti, lebo on nemohol. Toto bolo úžasné miesto. Som vďačný Bohu za to, že som bol svedkom tejto scény a ľutoval som, že som v tej chvíli musel z vlaku vystúpiť.
Dopis od sprievodcu p. Doshovi
Väžený p.Dosh Chcem odbremeniť svoje srdce a naplať Vám, akým požehnaním bolo pre mňa stretnutie s tým anjelom vo vlaku.
V plnosti som si to uvedomil až neskôr. Oslavujem Spaslteľa, Pána Ježiša Krista, lebo viem, že už som aj ja Jeho a On je môj Už sa viac nečudujem, prečo sú kresťania tak šťastní. Ach, aká to radosť, aké to šťastie.
Nástroj môjho spasenia odišiel k Bohu. Dievčatko som si chcel adoptovať namiesto mojej dcérky, ktorá je v nebi. S týmto zámerom som ju odviedol naspäť do jej rodného mesta, kde vystúpila z vlaku. Keď som manželke navrhol, aby sni e si ju adoptovali, odpovedala: ,Ano> súhlasím, urobme to čo najskôr, veď ona ťa priviedla k Bohu. Ako by som mohla odmietnuť starať sa o nástroj tvojho spasenia?!”
Jej šťastná duša odišla do neba, aby tam prebývala so svojou mamičkou, mojim dievčatkom a anjelmi
O niekoľko dní som pricestoval do mesta, kde som dievčatko zanechal. Hľadal som ju a vypytoval som sa ľudí. Bola mŕtva. Tri dni po svojom návrate; zomrela bez akejkoľvek zjavnej choroby. Jej šťastná duša odišla do neba, aby tam prebývala so svojou mamičkou, mojim dievčatkom a anjelmi.
Bolo mi velmi smutno, keď som sa dopočul o jej smrti. Ale neskôr sa môj smútok obrátil na radosť, keď som si pomyslel, že moja dcérku dostala
správu o mne a o tom, že aj jej ocko už ide po nebeskej železnici.
Ach pane, zdalo sa mi, že vidím svoje dievčatko blízko Spasiteľa a počujem ju spievať: “Som doma v bezpečí a ocko s mamičkou prídu tiež,” a ja jej odpovedám “áno môj miláčik, už ideme a čoskoro tam budeme”.
Ach, milý pane, som veľmi rád, že Vás poznám. Nech Vás náš veľký Boh veľmi požehná. Prosím Vás odpíšte mi, veľmi rád by som sa s Vami znova stretol.
Z úst detí a novorodeniat si pripravil chválu a moc
Z tohto príbehu sa môžeme naučit veľa vecí. “Z úst detí a novorodeniat si pripravil moc…” /Žalm 8: 2/
Tí, čo nemajú silu. Slabí. Majú len silu rodičov – viac …
Nielenže by sme sa nikdy nemali bát rozprávať o Pánovi Ježišovi, bez ohľadu na to, kde sme, ale nikdy by sme sa nemali přestat modlit za spasenie tých, ktorých milujeme. Sprievodcova manželka bola zrejme žena, ktorá sa musela modlit za spasenie svojho manžela. Vypadá to, akoby Boh poctil jej modlitby návštevou tohto “malého anjela”, ktorý prišiel v láske, smelosti a so slovomm od Pána o sprievodcovej dcérke. Pravé slovo v pravý čas je mocným nástrojom v Božích rukách.
Zdroj: Vydal Modrý Kríž s povolením Last Days Ministries, Lindale, Texas, U.S.A.
Toto je skutočný príbeh prevzatý z knihy “Touching Inci-dents And Remarkable Answers To Prayer”, vydanej v roku 1894. Ako neskôr uvidíte, tento úžasný príbeh hovorí ako k dospelým tak aj k detom. Ľahko sa dá pochopit prečo Pán Ježiš naliehal na svojich učeníkov: “Nechajte dietatká prichádzat ku Mne, lebo kráľovstvo nebeské patrí takým ako sú oni.” (Lukáš 18:16)
preložil Luboslav Jakab
